Spojenie mysle a tela: pochopenie účinkov stresu a jeho vplyvu na vaše zdravie a pohodu

  • Pohoda
  • Duševné zdravie
  • Fyzické zdravie

Nikto nie je voči účinkom stresu imúnny. Stres môže negatívne ovplyvňovať nás všetkých, od prácou zavalených rodičov, ktorí sa snažia stíhať pracovné a rodinné povinnosti, cez študentov, ktorí sú pod tlakom, aby podali v škole dobrý výkon, až po mladých profesionálov, ktorí čelia rastúcej pracovnej záťaži.

Zatiaľ čo mierne množstvo stresu môže byť niekedy prospešné, príliš veľa stresu sa môže podpísať na našom duševnom a telesnom zdraví. V tomto článku sa zoznámime s pojmom stres, s jeho účinkami na telo a myseľ a s niekoľkými praktickými radami, ako stres zvládať.

Pochopenie stresu

Stres je prirodzenou reakciou ľudského tela, ak je vystavené vonkajšiemu tlaku alebo zvýšeným nárokom. I keď sa fyzické účinky stresu u jednotlivých osôb líšia, ide o spoločný mechanizmus prežitia, ktorý pripravuje telo na to, aby sa vyrovnalo s vnímanou hrozbou. Keď sa stretnete so situáciou, ktorú vaše telo vníma ako stresujúcu, spustí sa reťazová reakcia odpovedí, ktoré vás pripravia buď na boj, alebo na útek. Tieto reakcie zahŕňajú uvoľňovanie adrenalínu a kortizolu, čo môže viesť k zvýšeniu tepovej frekvencie, krvného tlaku a dychovej frekvencie.

I keď je táto reakcia v určitých situáciách užitočná, prežívanie tejto reakcie príliš často alebo v situáciách, keď nie je nutná, môže viesť k chronickému stresu a zdravotným problémom. Je dôležité porozumieť spúšťačom a príčinám stresu v našom každodennom živote, aby sme ich mohli účinne zvládať a minimalizovať ich dopad na naše celkové zdravie a pohodu.

    Svetová zdravotnícka organizácia definuje stres ako emocionálny stav obáv alebo duševného napätia, ktorý je spôsobený náročnou situáciou. Stres je prirodzenou ľudskou reakciou, ktorá nás motivuje na riešenie problémov a hrozieb v našom živote. Do istej miery zažije stres vo svojom živote každý, líši sa však spôsob, akým sa so stresom vyrovnávame. Ak neriešime jeho hlavnú príčinu, môže to viesť k negatívnym účinkom stresu na náš organizmus. Existujú dva hlavné typy stresu, ktoré môžeme zažívať a ktoré lekári označujú ako „akútny“ a „chronický“ stres.

    Akútny stres je krátkodobý stres, ktorý nastane náhle a rýchlo odznie. Akútny stres nemusí byť nutne škodlivý. Pomáha vám orientovať sa v nebezpečných situáciách, ale môže sa objaviť aj vtedy, keď robíte niečo vzrušujúce alebo nové.

    Chronický stres, naopak, trvá dlhšie. Tento typ stresu sa môže objaviť, keď prežívate náročnú situáciu, napr. problémy v práci, finančné problémy alebo zložité osobné vzťahy.

    Problémom je, že na chronický stres si môžete zvyknúť natoľko, že si účinky stresu na organizmus uvedomíte až vo chvíli, keď ste už vyhoreli alebo keď ste emocionálne vyčerpaní. Je dôležité naučiť sa zvládať chronický stres, aby tento stres neskôr neviedol k zdravotným problémom.

    Hlavným vinníkom nášho stresu je viacero našich každodenných povinností. Môže ísť o prácu, finančné problémy alebo vzťahy. Stresorom môže byť tak jedna udalosť, ako aj nahromadenie väčšieho počtu udalostí, ktoré sa v priebehu času kumulujú.6 Keďže stres môže byť spôsobený mnohými faktormi, je niekedy náročné pokúsiť sa vysvetliť svoje pocity niekomu inému. To môže následne viesť k ešte väčšiemu stresu.

    Medzi časté príčiny stresu sa radia6:

    • Pocit, že nemáte situáciu pod kontrolou.
    • Vyrovnanie sa s povinnosťami, ktoré sa zdajú byť zdrvujúce.
    • Čelenie veľkým výzvam v živote.
    • Prežívanie obdobia neistoty.

    Stres je jednoducho prirodzenou reakciou nášho tela na tlak. Tento tlak sa mení na stres, ak sa ocitneme v situáciách, v ktorých máme pocit, že nad nimi máme len nepatrnú kontrolu, alebo keď sa cítime ohrození.

    Niekedy môže stres vzniknúť z pozitívnych zážitkov, napr. pri nástupe do nového zamestnania alebo pri narodení dieťaťa. V týchto prípadoch môže byť reakcia na stres užitočná. Môže nám pomôcť prekonať prípadné obavy, aby sme mohli dosiahnuť svoje ciele. Stres sa však stáva problémom, ak začneme mať pocit, že to nezvládneme, alebo ak sa tak cítime po dlhý čas.

Účinky stresu na ľudské telo

Čo teda stres spôsobuje telu? Vo chvíľach stresu vaše telo reaguje uvoľňovaním hormónov, napr. adrenalínu a kortizoIu. Tieto hormóny prispievajú k tomu, že sa cítite ostražitejší, spôsobujú napätie vo svaloch a zvyšujú tepovú frekvenciu. Pri chronickom strese však vaše telo zostáva v tomto stave pohotovosti, aj keď vám nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. To vás môže vystaviť riziku radu psychických a fyzických zdravotných problémov.

Chronický stres môže mať rôzne psychické účinky na telo a myseľ vrátane:

  • úzkosti
  • depresie
  • pocitu, že sa nedokážete radovať
  • podráždenosti
  • výkyvu nálad, od nahnevanosti k netrpezlivosti alebo podráždenosti6

Tieto pocity sprevádzajúce stres môžu často vyvolať fyzické príznaky, ktoré vám môžu ešte viac priťažiť.

Medzi fyzické účinky stresu na ľudské telo sa radia:

  • zažívacie ťažkosti alebo pálenie záhy
  • zrýchlená tepová frekvencia a zvýšený krvný tlak
  • tenzné bolesti hlavy alebo migrény
  • svalové napätie a bolesť
  • únava

Nezabudnite, že účinky stresu a spôsob, akým sa s ním vyrovnávame, sa môžu u jednotlivých osôb líšiť. Je však dôležité identifikovať príčinu svojho stresu, aby ste ho dokázali zvládnuť a vyhnúť sa negatívnym zdravotným následkom v budúcnosti.

Psychické následky stresu

Stalo sa vám niekedy, že ste sa cítili takí ustaraní, že ste nemohli spať, alebo takí preťažení, že vám bolo fyzicky zle? Vo chvíľach stresu vám vaše telo dáva varovné signály. Ak tieto príznaky ignorujete, môže to viesť k pocitu vyhorenia a emocionálneho vyčerpania.

Stres sám o sebe síce nie je choroba, ale ak ho zodpovedajúcim spôsobom neriešite, môže spôsobiť celý rad psychických následkov.

    Stres môže taktiež ovplyvniť naše správanie a našu každodennú interakciu s ostatnými. Keď sa cítime preťažení, často sa uchyľujeme ku kompenzačným mechanizmom, aby sme sa cítili lepšie. Tieto mechanizmy, napr. prejedanie, zneužívanie návykových látok alebo alkoholu, nás často môžu priviesť do ešte horšej situácie, než v akej sme boli na začiatku.

    Keď sme v strese, máme sklon izolovať sa. Môžeme sa cítiť osamelí a bez podpory, čo môže zhoršovať pocity úzkosti a depresie. Vyhýbanie sa činnostiam, ktoré nás kedysi bavili, v nás navyše môže vyvolať pocit, že strácame zmysel pre identitu a zmysel života, čo môže viesť k ďalšiemu psychickému strádaniu.

    Keď sme v strese, reaktivita našej nervovej sústavy je vyššia, čo vedie k tomu, že sme citlivejší na okolité prostredie. To môže mať dopad na našu emocionálnu pohodu a môžeme zistiť, že sa ľahko cítime frustrovaní alebo preťažení v situáciách, ktoré by sme za normálnych okolností zvládli. To môže viesť k pocitom podráždenosti a úzkosti.

    Je dôležité rozpoznať tieto psychické zmeny ako potenciálne príznaky stresu a prijať opatrenia na ich riešenie. Ak porozumieme stresu a ak sa naučíme zdravým mechanizmom zvládania stresu, môžeme zlepšiť svoje behaviorálne reakcie a znížiť dopad stresu na náš každodenný život.

Fyzické následky stresu

Stres môže mať aj rôzne fyzické účinky na ľudské telo. Nižšie sa pozrieme na niektoré z nich.

    Stres spúšťa uvoľňovanie hormónov, napr. adrenalínu a kortizolu, ktoré zvyšujú tepovú frekvenciu a krvný tlak. Ak sa však stres stane chronickým, môžu sa tieto fyzické príznaky podpísať na našom kardiovaskulárnom systéme, čím sa zvýši riziko srdcových ochorení.

    Stres môže spôsobiť svalové napätie a bolesť, najmä v oblasti krku, ramien a chrbta. To môže viesť k chronickej bolesti a k diskomfortu, takisto ako k zníženiu rozsahu pohybu a flexibility. Svalové napätie môže zároveň prispievať k bolestiam hlavy a k ďalším fyzickým príznakom, čo ďalej zvýrazňuje dopad stresu na naše telo.

    Stres môže narušiť normálne fungovanie tráviacej sústavy, čo vedie k rôznym ťažkostiam, napr. bolestiam žalúdka, nevoľnosti, hnačke a zápche. Okrem toho môže stres spôsobiť zmeny chuti do jedla, čo vedie k prejedaniu alebo, naopak, k nechutenstvu, a to môže mať ďalší dopad na našu hmotnosť a fyzické zdravie.

    Hoci sa stresorom v živote nemôžeme vyhnúť, môžeme podniknúť kroky, aby sme pochopili, prečo sa cítime v strese. To nám môže pomôcť zvládať príznaky stresu a zabrániť tomu, aby negatívne ovplyvnili našu fyzickú a duševnú pohodu. Tu je niekoľko stratégií, ktoré vám môžu pomôcť vyrovnať sa s následkami stresu.

    • Praktikujte relaxačné techniky, napr. hlboké dýchanie alebo meditáciu.
    • Pravidelne cvičte, aby ste znížili stres a zlepšili svoje celkové fyzické a duševné zdravie.
    • Vyhľadávajte podporu priateľov, rodiny alebo terapeuta, aby ste si prehovorili o strese a zvládli ho.
    • Doprajte si dostatok spánku a klaďte dôraz na odpočinok a starostlivosť o seba.
    • Nájdite si čas na príjemné koníčky alebo aktivity, ktoré vám pomôžu znížiť stres a zlepšiť náladu.
    • Stanovujte si hranice a naučte sa vravieť nie, aby ste sa vyvarovali toho, že budete preťažení záväzkami.

Nájdenie vnútorného pokoja

Zvládanie stresu môže byť náročné, avšak je nutnou súčasťou udržania si celkového zdravia a pohody. Je dôležité mať na pamäti, že techniky zvládania stresu sa môžu u jednotlivých osôb značne líšiť, a preto je nutné preskúmať rôzne stratégie a nájsť tú, ktorá vám najlepšie vyhovuje.

Vyššie uvedené podnety vám môžu pomôcť úspešne sa vyrovnať s následkami stresu a zlepšiť kvalitu svojho života. Kladenie dôrazu na duševné zdravie a starostlivosť o seba je úplne zásadné a so správnymi nástrojmi a podporou môžete dať zbohom stresu a užívať si pokojnejší a spokojnejší život.

Naše produkty